Od: 2. oddelenie, Mirabitun (Štátna bezpečnosť Irackej republiky) Komu: predseda Rady revolučného velenia a prezident Saddám al-Husajn Vec: najnovší vývoj na strane našich nepriateľov, nech ich krv lížu besné psy a prašivé šakaly. Váš návrh na televíznu debatu medzi Vami a čubčím synom Bushom nepriniesol žiadané výsledky. Zaiste, pár užitočných idiotov z mierového hnutia na Západe sa chytilo; vďaka Alahovi, vždy sa na Západe vyskytnú ľudia, ktorí nadovšetko na svete nenávidia Západ. (Len sa nám stále nepodarilo zistiť, čo sledujú západní vládcovia tým, že svojich odporcov nerozpúšťajú v kyseline sírovej, ako to robíme my s odporcami našimi.) Bohužiaľ, väčšina verejnej mienky na Západe náš ťah prehliadla. Správne ho pochopili ako pokus získať čas a legitimitu. Keby ste Vy vystúpil zoči-voči čubčiemu synovi Bushovi pred televíznymi kamerami, čubčí syn Bush by Vás vlastne uznal za rovnocenného partnera. V arabskom svete by Vás hneď považovali za vodcu všetkých Arabov – novovekého Saladina. Nevyšlo to, nech Alah zošle na nich svrab. Lepšie sa pre nás situácia vyvinula v Turecku. Parlament tesne odmietol vládny návrh na umiestenie 62 000 amerických vojakov v Turecku, ktorí by na nás mohli zaútočiť zo severu. Za návrh síce hlasovalo 264 tureckých poslancov a 250 ich bolo proti, ale 19 sa zdržalo, takže návrh nezískal nadpolovičnú väčšinu prítomných. Lenže v Turecku armáda návrh podporuje a pravdepodobne sa zasadí za nové hlasovanie, ktoré podporuje aj vláda. Americká vojna proti nám je síce nepopulárna u obyvateľstva a aj medzi mnohými členmi vládnej islamskej strany, ale je populárna u tureckých armádnych a sekulárnych elít. Vnímajú ju ako svoju možnosť kontrolovať sever Iraku. Takže hlasovanie v tureckom parlamente, aj keď je pre nás taktickým víťazstvom, nemôžeme preceňovať. Koniec koncov Američania – nech ich Alah učiní chromými – môžu svoje jednotky do severného Iraku dopraviť letecky. Aj tak sa tam už teraz Kurdi – tí nevďační prašiví psi, koľko len plynu sme do nich investovali – tešia autonómii pod americkou ochranou, takže pre Američanov nebude žiadnym problémom tam svoje jednotky zhromaždiť a odtiaľ zaútočiť. Najlepšie a najpovzbudivejšie správy máme z Európy. Pamätáte sa, už v septembri 1975, keď ste bol ešte len podpredsedom Rady revolučného velenia, Vás na návšteve Francúzska hostil ich vtedajší predseda vlády. Ukázal Vám francúzsky nukleárny reaktor a dokonca Vás pozval i na víkend k sebe domov. Francúzsko Vám vzápätí jeden jadrový reaktor predalo, ale nám ho v Osiraku v roku 1981 rozbombardovali sionistickí psi, nech sa zadávia vlastnými zvratkami. Ten vtedajší francúzsky predseda vlády sa volal Jacques Chirac, ale tlač ho prezývala Jacques Irak. Francúzsko vždy bolo našim najlepším európskym priateľom; od roku 1980 (začiatku našej slávnej vojny proti Chomejního iránskym psom) do roku 1990 (nášho pripojenia Kuvajtu k starej vlasti) nám Francúzi predali zbrane za 25 miliárd dolárov, ktoré sme im zatiaľ stále všetky nevyplatili. Navyše Francúzsko je našim hlavným partnerom pokiaľ ide aj o obchod s ropou. Francúzi sa oprávnene boja, že ak by naša vláda padla, ich pohľadávky by sa stali nedobytnými. Je teda v ich záujme, aby ste zostal pri moci. A Francúzi sa činia. Spolu s Nemeckom a Ruskom deklarovali, že nedovolia, aby bola prijatá nová rezolúcia OSN, ktorá by autorizovala vojnu proti nám. Čo to znamená, že “nedovolia”? Že nebudú hlasovať pre ňu, alebo že ju dokonca budú vetovať? Nevieme. Čo je ale ešte radostnejšie (ó, Alah je mocný!), Francúzsko aktívne podkopáva rezolúciu OSN č. 1441. Táto rezolúcia od nás požaduje odzbrojenie, a dáva nám za povinnosť dokázať, že sme skutočne odzbrojili. Samozrejme, nič takého sme neurobili a ani nehodláme. Povedali sme, že žiadne zbrane nemáme. Prišli nám síce na tie rakety, ktoré teraz demonštratívne ničíme (samozrejme nie všetky). A pritom nikoho nenapadne sa spýtať, čo sa stalo s tými sudmi antraxu a plynu VX Tabun, o ktorých všetci vedia, že sme ich mali, a o ktorých my teraz tvrdíme, že už ich nemáme. To je to podstatné, nie pár rakiet. Francúzi však chcú, aby sme dôkazy o našom odzbrojení nemuseli poskytovať my, ale inšpektori OSN! Inými slovami, aby sme rezolúciu 1441 už nemuseli dodržiavať! Samozrejme, rakety ničíme a priznávame len preto, že musíme, pretože 150 000 Američanov pripravených zaútočiť stojí na našej južnej hranici. Ak by tam neboli, nepriznali a neučinili by sme nič. Francúzi nám teraz hrajú o čas – o čas získavať ďalšie a ničivejšie zbrane. Ó, Alah je veru mocný a jedného dňa nám umožní pomstiť sa na našich nepriateľoch, tých prašivých psoch! Lenže zdá sa, že čubčí syn Bush zaútočí aj bez rezolúcie OSN, či dokonca napriek ruskému a francúzskemu vetu. Jediné, čo teda Francúzi dosiahnu, bude faktický zánik OSN, teda toho fóra, ktoré vďaka právu veta činí z Francúzska mocnosť. Francúzi nás asi nezachránia, ale podkopú zdroj svojho vplyvu. V takom prípade – v prípade amerického útoku proti nám, ktorý, čo si budeme hovoriť, uspeje – navrhujeme, aby ste svoj antrax a VX Tabun zoslal na postupujúce jednotky Američanov, nech im Alah dopraje črevnú koliku. Im to moc neublíži, ale aspoň to zabije Kurdov na severe a šiítov na juhu, ktorých ste aj tak nikdy nemal rád, a Vy ich smrť budete môcť dávať za vinu tým vojnovým besným psom, Američanom. A samozrejme, nezabudnite pár rakiet odpáliť na Izrael: Židov je vždy dobré zabíjať. Iste, zabijete tým aj veľa Palestínčanov, ale čo na tom, keď môžete zabiť aj Židov. Ale vzhľadom k tomu, že Američania zvíťazia a Vás zabijú, predsa by ste len ešte mal zvážiť alternatívu exilu… na tomto mieste zostala analýza nedokončená, pretože analytik irackej tajnej služby bol za svoje nerozvážne doporučenie Saddámovi rozpustený v kyseline sírovej… Psáno pro týdeník Domino fórum č. 11, 13.13.2003