Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu zbavil Vojislava Šešelja všetkých obvinení. Čo to znamená?

Oslobodenie Vojislava Šešelja je minimálne prekvapenie, ak nie priamo šok. Vojislav Šešelj bol, laicky povedané, jasný prípad. Nikdy sa netajil svojimi extrémne nacionalistickými názormi („Chorvátom vyškrabeme oči hrdzavými lyžičkami“), svojimi cieľmi („Veľké Srbsko na línii Karlobag-Virotivica“, to znamená hlboko na území dnešného Chorvátska) ani tým, že organizoval polovojenské jednotky.

Ako by ste ho osobnostne charakterizovali?

Bol akýmsi brutálnym klaunom, niekým, čím by sa – nedajbože – v prípade nejakého etnického konfliktu mohol stať v Česku svojho času Miroslav Sládek alebo na Slovensku Ján Slota. Skrátka ukričaný a vulgárny hulvát. Sudkyňu v Haagu verejne vyzval, prepytujem, k orálnemu sexu, nebudem radšej hovoriť, akými slovami. Fyzicky napádal svojich oponentov a pre vládnucu moc v čase Slobodana Miloševića hral takú potrebnú rolu extrémistickej opozície. Ide skrátka o muža na špinavú prácu, ktorý Miloševićovi zároveň umožňoval byť vždy tým skoro „umierneným“, „stredovým“ politikom.

Z čoho bol vlastne Šešelj obvinený?

Šešelj bol obvinený zo zločinov proti ľudskosti (vyháňanie a deportácie nesrsbkého obyvateľstva) a porušovanie pravidiel vedenia vojny (vraždy, mučenie, ničenie civilne obývaných oblastí, lúpeže).

Bolo to oprávnené?

Šešelj naozaj organizoval polovojenské jednotky, ktoré boli kľúčové v čase, keď morálka radových vojakov juhoslovanskej armády upadala. „Šešeljevci“, to bol pojem. A najmä synonymum pre vraždenie, znásilňovanie a lúpeže. Súd však Šešeljovi nepreukázal priamu súvislosť medzi jeho povestnými nenávistnými prejavmi a tým, čo potom nasledovalo, ani to, že by polovojenské jednotky, ktoré organizoval, tiež priamo kontroloval.

Prečo tak okato zlyhal medzinárodný súd?

V prvom rade súd doplatil na to, že sa stal pohodlným priestorom pre kariéristov bez hlbšieho poznania témy. Môj dobrý priateľ, významný juhoslovanský novinár, ktorý sám niekoľkokrát odmietol v Haagu svedčiť, mi povedal: „Neveril by si, aké je to tam všetko plytké a povrchné, všetci to tam robia len kvôli kariére a životopisu a vysokým platom. Tí schopní dávno odišli preč.“  Pri jednoznačných a ľahko dokázateľných prípadoch, akým bol napríklad Karadžić, to nebol taký problém. Ale pri dôkazne zložitejších prípadoch, či už išlo o veliteľov kosovských Albáncov, alebo napríklad o Šešelja, tribunál sklamal. Procesy trvali neprimerane dlho, súd nedokázal kvalitne ochrániť svedkov ani zaistiť kvalitný dôkazný materiál. Na druhej strane bol ICTY vždy tak trochu krytý novinármi, ktorí vojnu zažili, a napriek všetkému sa snažil potrestať vinníkov najväčších zločinov v Európe od druhej svetovej vojny. Len málokto veril, že by to miestne súdy dokázali urobiť lepšie.

Nie je za rozhodnutím politika, keďže bývalý Šešeljov stranícky kolega Tomislav Nikolič je dnes prezidentom Srbska a je otvorene prozápadný?

Politický tlak považujem za nepravdepodobný. Je síce pravda, že Tomislav Nikolić, bývalý dlhoročný najbližší spolupracovník Vojislava Šešelja, je teraz srbským prezidentom, ale vo funkcii je za inú stranu – Srbskú pokrokovú stranu, ktorú založil práve po ostrom rozkole so Šešeljom v roku 2008. On osobne aj srbský premiér Vučić sú momentálne protivníkmi Šešelja, ktorého sa im v podstate podarilo politicky marginalizovať.

Ako interpretuje Šešeljov verdikt srbská tlač a belehradskí politici?

Šešelj už dávno nepatrí medzi obľúbených politikov a aj v čase, keď sa tešil zhruba tretinovej podpore verejnosti, boli tie zostávajúce dve tretiny zúrivo proti nemu. Väčšine obyvateľov je to svojím spôsobom jedno, súčasne ale prakticky všade platí to známe, že ak je pred zahraničným súdom „našinec“, tak mu skôr fandíme, aj keď ide o politického protivníka.  Napokon, celý rad ďalších politikov sa svojho času tiež v nacionalistickom besnení namočil.

Skončil už ICTY svoju činnosť, v zmysle, že tie najdôležitejšie procesy sa už skončili? Alebo sa ešte očakáva nejaké politicky či inak dôležité rozhodnutie?

Žiadna veľká ryba už pred ICTY pravdepodobne postavená nebude. Napokon, kľúčoví lídri vojen z 90. rokov sú už po smrti. Nepresvedčivý výkon ICTY v každom prípade povedie k dôkladnému zamysleniu nad ďalšou budúcnosťou medzinárodnej spravodlivosti. Sú to staré známe neduhy veľkých organizácií ako OSN, pod ktorú ICTY spadá. Byrokratizácia a neefektivita.

Článek vyšel v deníku Postoj.sk