Jesse Helms, Joe Biden, Richard Lugar. Jeden bývalý a dvaja súčasní americkí senátori. Všetci boli predsedami Zahraničného výboru Senátu USA – teda postu mimoriadne vplyvného. Vďaka nemu výrazne ovplyvňovali či ovplyvňujú zahraničnú politiku Spojených štátov – a vlastne aktuálnu podobu celého sveta. Pointa: z ktorých štátov USA títo senátori boli? Zo štátov Severná Karolína, Delaware a Indiana. Teda štátov malých a nevýznamných. Keby žiadne Spojené štáty americké neboli, keby naopak existovalo päťdesiat nezávislých, samostatných štátov, neexistoval by samozrejme ani žiadny Zahraničný výbor Senátu USA – a obyvatelia štátov Severná Karolína, Delaware a Indiana by mali oveľa menšie možnosti ovplyvňovať budúcnosť svoju, ostatných štátov USA a vlastne celého sveta. Tie tri štáty by z medzinárodného hľadiska boli nezaujímavé a bez akéhokoľvek vplyvu. Ale vďaka existencii americkej federácie majú obyvatelia týchto troch malých republík oveľa lepšiu možnosť zaisťovať bezpečnosť svoju a dosiahnuť toho, aby politické pomery na ich území čo najviac korešpondovali s prianím ich obyvateľov a – ako prémiu naviac – môžu ovplyvňovať i politické pomery v zahraničí. Zaiste, členstvo vo federácii má aj nevýhody: na pomery v Severnej Karolíne, Delaware, či Indiane majú vplyv aj poddaní v dedičnej monarchii Kennedyovcov v Massachusetts – a aj Eskimáci z Aljašky! Ale nemajú na ne žiadny vplyv ľudia z Líbye, Nemecka či Kuby. Čo, je, myslím, celkom fér kšeft. Je už jasné, čo chcem povedať? Podľa môjho skromného názoru je belgická vláda bandou skorumpovaných socialistických pedofilov (všetko synonymá), čo je neodpustiteľné, pretože je vskutku proti dobrému vkusu, aby bol niekto sexuálne priťahovaný k malým, hranatým a nezaobleným nepodarkom, ktoré nazývame deťmi. Zrejme z tohoto dôvodu belgickí pedofilovia nenávidia skutočných mužov ako sú generál Pinochet či generál Šaron, a preto si činia imperialistický nárok na univerzálnu jurisdikciu, aby ich mohli súdiť – a pritom ak by sa na zasadaní belgickej vlády ukázal jediný chilský či izraelský vojak v uniforme, pedofilovia by si okamžite museli meniť plienky. Ja však chcem – okrem šírenia protibelgickej nenávisti – upozorniť na fakt, že belgická politická reprezentácia – nech už je akákoľvek – má vďaka Európskej únii oveľa väčší vplyv na osudy európskeho kontinentu, než by to zodpovedalo bohatstvu, počtu obyvateľov či vojenskej sile Belgicka. Belgičania napríklad mohli iniciovať sankcie proti Rakúsku, keď si Rakúšania vo februári 2000 utvorili vládu, ktorá odpovedala výsledku ich volieb a v danej situácii bola pre Rakúsko najlepšia. Tento posledný príklad je príznačný: keby malé Rakúsko nebolo členom EÚ, EÚ by sankcie na Rakúsko uvalila a Rakúšania by proti tomu nemohli nič robiť; nemohli by sa nijak brániť. Ale práve vďaka svojmu členstvu v EÚ mohla rakúska politická reprezentácia povedať ostatným európskym politikom: “Tak, a dosť! Okamžite prestaňte blbnúť, pretože inak vetujeme všetko, čo je na programe EÚ.” A – aké to prekvapenie! – sankcie okamžite skončili. Členstvo malej stredoeurópskej krajiny v EÚ je formou maximalizácie vplyvu jej domácej politickej reprezentácie na dianie na jej vlastnom území. Ak nebudeme v EÚ, EÚ bude mať na nás vplyv mimoriadny, ale my nebudeme mať na EÚ vplyv žiadny. Absolútne natvrdo: pre každú malú krajinu medzi Nemeckom a Ruskom sú iba tri možnosti: buď nebude žiadna EÚ a o našich osudoch sa bude rozhodovať v Berlíne a v Moskve. Alebo EÚ bude a o našich osudoch sa bude rozhodovať v Bruseli. Buď o nás bez nás – ak v EÚ nebudeme – alebo o nás s nami, ak tam budeme. Preto v referende budem hlasovať “Áno.” Ale deti by som do Bruselu nevzal – viete, belgickí politici… Článek EU – prečo “Áno” vyšel pod názvem “Prečo budem hlasovať ÁNO” v slovenském týdeníku Domino-fóorum č. 20 (15.5.2003).