Chorvátsko je po voľbách, víťazom sa stalo opozičné HDZ. O situácii v krajine sme sa rozprávali s expertom na Chorvátsko Matyášom Zrnom.
Chorvátske voľby vyhrala doteraz opozičná strana HDZ, čo to znamená pre Chorvátsko?
V skutočnosti vyhrala široká koalícia strán vedená stranou HDZ, ktorá sa nazýva Vlastenecká koalícia, čo je pre Chorvátsko celkom typický názov. HDZ sa spolu so stranami okolo seba považuje za chorvátskych vlastencov, pričom sociálnych demokratov za vlastencov nepovažujú. Tamojšia politika sa neštiepi na klasickej pravo-ľavej línii, vedie sa ako spor medzi správnymi Chorvátmi a tými druhými, ktorí podľa nich dostatočne vlasteneckí nie sú.
HDZ bola kedysi stranou Fraňa Tudžmana, aká strana je to dnes?
Založil ju spomínaný prvý chorvátsky prezident, ale je to tiež strana, ktorá doviedla krajinu do EÚ. Nielen názvom, ale aj ľuďmi, ktorí boli jej členmi, pripomínala Mečiarovo HZDS. Bola to strana ultranacionalistov, takmer až fašistov a následovníkov ustašovcov až po oportunistov a bývalých komunistov, ktorým sa podarilo štát úplne rozparcelovať a sprivatizovať. Po Tudžmanovej smrti sa im podarilo tvrdých nacionalistov zo strany vytlačiť a stali sa salonfähig, stranou, s ktorou nemusí človek súhlasiť, ale dokáže sa s nimi rozprávať. Postupne sa posúvajú do polohy národne-konzervatívnej strany.
Ako je na tom HDZ, pokiaľ ide o kompetentnosť ich politikov?
Ak je reč o ekonomických témach, tak o porovnaní s ODS či SDKÚ nemôže byť ani reči, ale určite je asi taká kompetentná ako chorvátski sociálni demokrati, čo je bývalá premenovaná komunistická strana. Známy je azda u nás ešte príbeh bývalého premiéra HDZ Iva Sanadera, ktorý bol v roku 2011 zatknutý a uväznený, pôvodne desaťročný trest mu bol znížený na osem a pol roka. V Chorvátsku sa striedajú dva bloky, pokiaľ ide o kompetentnosť, výraznejší rozdiel medzi nimi nie je, kľúčové problémy riešiť nedokázal ani jeden blok.
Čo sú hlavné problémy Chorvátska?
Napriek dojmu, ktorý získa človek počas letnej dovolenky, Chorvátsko je na tom zle a má všetky symptómy zadĺžených južných krajín, ako je Grécko, Portugalsko, Španielsko: mohutný a stále bujnejúci štátny sektor, vysokú zadĺženosť, vysokú nezamestnanosť, najmä medzi mladými ľuďmi a tiež obrovskú byrokratickú a daňovú záťaž.
Aká vysoká je nezamestnanosť?
Udáva sa 18 percent, medzi mladými ľuďmi do 24 alebo do 29 rokov je nezamestnanosť až 30, respektíve 40 percent. Všetko zhrošuje zložitá a dusivá protipodnikateľská legislatíva. Žiadna z hlavných strán s tým doteraz nič nedokázala urobiť, hoci HDZ sa teraz snaží tváriť trochu progresívnejšie, ale razantnejšie zmeny čakať nemožno.
Zastavme sa pri korupcii: Aký je rozdiel medzi sociálnymi demokratmi a HDZ?
Zásadné zmeny medzi nimi nie sú. Ak niečo dokáže trochu tamojší systém zmeniť, bude to menší koaličný partner, bez ktorého nemôže vzniknúť vládna väčšina. HDZ nemá väčšinu a všetko záleží na novej strane, ktorá sa volá Most nezávislých kandidátok, čo je veľmi heterogénne zoskupenie. HDZ má 59 mandátov, Most ich má 18, na väčšinu je potrebných 76 poslancov. Most je preto kľúčovou stranou.
O akú stranu ide?
Je to hnutie dvoch úspešných starostov v južnej Dalmácii, ktorým sa podarilo rozbiť 20-ročný monopol HDZ v ich regióne. Okrem týchto starostov sú tam ľudia s dobrou povesťou, ekonomický profesor, univerzitný profesor práva, ale napríklad aj bývalý podpredseda HDZ, ktorý z tejto strany odišiel, a podobne. Je to strana, ktorá svojím spôsobom rozbíja rozdelenie krajiny na dva bloky, zaujala morálnymi postojmi a snažia sa o pomerne zásadné reformy a zmeny. Navrhujú reformy volebného zákona, súdnictva, ale napríklad aj povinnú ekologickú výchovu, pôsobia veľmi heterogénne.
Možné preto je, že sa rozpadnú a HDZ dokáže získavať medzi nimi hlasy ad hoc podľa potreby ako svojho času Dzurindova vláda medzi nezávislými poslancami. Ale možné je aj to, že budú tlačiť vládu k potrebným zmenám. Niektorí ľudia v Moste dokonca nahlas uvažujú o tom, že sú pre vznik budúcej vlády takí dôležití, že by mohli určiť, kto sa stane budúcim premiérom.
Je isté, že vznikne vláda HDZ a Mostu?
Ešte nie, je veľmi krátko po voľbách, ale istý predpoklad tam je, už kvôli osobe bývalého podpredsedu HDZ, ktorý je dnes v Moste. O trochu sú si bližší, ale rozhodujúce budú povolebné rokovania, ktoré sa práve začali. Most si necháva otvorené dvere, tvrdia, že do vlády pôjdu s tým, s kým dokážu presadiť viac zo svojho programu. Cítia, že sú v pozícii, kde si môžu diktovať.
Aká dôležitá je pre Chorvátsko téma utečencov?
Vo voľbách to nebolo podstatné. Rozhodujúca bola ekonomika a korupcia. Turisti, ktorí chodia k moru, tomu ťažko uveria, ale Chorvátsko je na hranici ekonomického kolapsu. Ľudia sú bez peňazí, bez práce, krajina potrebuje zásadné zmeny.
Vyšlo ve slovenském konzervativním denníku www.postoj.sk
Co to zas plácáte, Zrno? Chorvatsko se má nejlíp v historii a bude se mít ještě mnohem líp. Sám papež, a jistě vyznáváte, že Benedikt XVI. nebyl žádný liberál, osobně v Chorvatsku vyzval ke vstupu do Evropského svazu s tím, že tam Chorvatsko čeká skvělá budoucnost. A přece mi nebudete říkat, že papež, o kterém vyznáváte, že nebyl žádný liberál, by se mohl tak tragicky mýlit, jak popisujete. Přece jistě věříte, že mluvil z Ducha svatého. A jestliže jste takto přímo proti papežovi, troufáte si mluvit něco proti Duchu svatému?!!! Zamyslete se nad sebou a vydejte se s papežem a s Evropským svazem vstříc ke světlým zítřkům!
Myslím, že analýza pana Zrna je velice přesná. Jinak pokud se nemýlím, Papež je neomylný v otázkách víry
, ne ekonomických otázkách:-)