Môže Západ po tom, ako porazil fašistov a komunistov, poraziť aj islamistov?

Na prvý pohľad sa zdá, že jeho vojenská prevaha robí víťazstvo neodvratným. Aj keď by Teherán získal atómovú zbraň, islamisti nevlastnia nič, čo by sa podobalo vojenskej mašinérii štátov „Osi“ rozmiestnenej počas Druhej svetovej vojny, alebo Sovietskym zväzom v priebehu studenej vojny. Čo také majú islamisti, aby sa mohli porovnávať s Wehrmachtom alebo Červenou armádou? SS alebo Spetznaz? S gestapom alebo KGB? Alebo – keď už sme pritom – s Auschwitzom či gulagom?A predsa si nemálo analytikov, medzi ktorých patrím aj ja, robí starosti, že to nie je až také jednoduché. Islamisti (definovaní ako osoby, ktoré požadujú, aby sa žilo podľa svätého zákona islamu, Šarie) by mohli v skutočnosti zasiahnuť lepšie ako bývalí totalitári. Mohli by dokonca vyhrať. Pretože, akokoľvek silný je západný hardware, jeho software obsahuje niektoré, potenciálne fatálne chyby. Tri z nich – pacifizmus, sebanenávisť a sebauspokojenie, si zasluhujú pozornosť.

Pacifizmus: Medzi vzdelanými jedincami panuje presvedčenie, že „neexistuje vojenské riešenie“ súčasných problémov, mantra, ktorá sa používa pri každom probléme súvisiacom s Blízkym východom – Libanonom, Irakom, Iránom, Afganistanom, Kurdmi, terorizmom a arabsko – izraelským konfliktom. Tento pragmatický pacifizmus však prehliada skutočnosť, že moderná história sa len hemží vojenskými riešeniami. Čím iným bola porážka koalície Osi, Spojených štátov vo Vietname, alebo Sovietskeho zväzu v Afganistane, ak nie vojenským riešením?

Sebanenávisť: Dôležité zložky v niektorých západných štátoch – najmä v Spojených štátoch, Veľkej Británii a Izraeli – veria, že zdrojom všetkého zla sú ich vlastné vlády, a na terorizmus nazerajú ako na púhe potrestanie za minulé hriechy. Tento postoj „stretli sme sa s nepriateľom, nachádza sa v nás“ nahrádza účinnú odpoveď, k nemu patrí aj pripravenosť vzdať sa tradícií a výdobytkov. Usáma bin Ládin velebí menovite takých ľavičiarov, ako je Robert Fisk alebo William Blum. Západniari, nenávidiaci samých seba majú vďaka svojej prominentnej úlohe tvorcov verejnej mienky na univerzitách, v médiách, náboženských inštitúciách a umeleckom živote obrovskú dôležitosť. Slúžia islamistom ako pomocní mudžahedíni.

Sebauspokojenie: Absencia impozantnej islamistickej vojenskej mašinérie napĺňa viacerých Západniarov, najmä tých, ktorí sú orientovaní naľavo, pocitom pohŕdania. Zatiaľ čo konvenčnú vojnu – so svojimi mužmi v uniforme, svojimi loďami, tankami a lietadlami a svojimi krvavými bitkami o krajinu a zdroje – možno ľahko pochopiť, asymetrickú vojnu s radikálnym islamom len ťažko. Nožíkové rezače a samovražedné opasky s výbušninami len sťažujú možnosť vnímania tohto nepriateľa ako dôstojného protivníka. Ako hovorí John Kerry, príliš mnoho ľudí púšťa terorizmus z hlavy, považujúc ho za púhu „mrzutosť“.

Islamisti však prinášajú na bojové pole obrovskú spôsobilosť, ktorá ďaleko presahuje terorizmus v malom merítku:

* Potenciálne získanie zbraní hromadného ničenia, ktoré by mohlo zničiť život na Západe.

* Religiózna príťažlivosť, ktorá poskytuje hlbšiu rezonanciu a väčšiu možnosť stability než umelé ideológie fašizmu alebo komunizmu.

* Impozantne konceptualizovaná, financovaná a organizovaná inštitucionálna mašinéria, ktorá si úspešne buduje kredibilitu, goodwill a volebný úspech.

* Ideológia, schopná pritiahnuť moslimov akejkoľvek veľkosti či formy, od lumpenproletariátu k privilegovaným, od analfabetov po PhD., od dobre prispôsobených po psychopatov, od Jemenčanov po Kanaďanov. Tento pohyb sa takmer vzpiera akejkoľvek sociologickej definícii.

* Nenásilný prístup – ktorý ja nazývam „Islamizmus v súlade so zákonom“ – presadzuje islamifikáciu vzdelávacími, politickými a náboženskými prostriedkami, bez utiekania sa k ilegalite alebo terorizmu. Takýto islamizmus – v súlade so zákonom sa ukázal byť úspešným v krajinách s moslimskou majoritou, ako je Alžírsko, aj s minoritou moslimov, ako je Veľká Británia.

* Veľký počet angažovaných kádrov. Ak islamisti tvoria 10% – 15% celosvetovej moslimskej populácie, predstavuje to 125 až 200 miliónov osôb, alebo omnoho väčší celkový počet, než tvorili spoločne fašisti s komunistami, všetci, akí kedy žili.

Pacifizmus, sebanenávisť a sebauspokojenie predlžujú vojnu proti radikálnemu islamu a zapríčiňujú príliš veľké straty. Až po tom, keď ľavičiarski Západniari pretrpia katastrofické straty na životoch a na majetku, budú môcť prekonať toto trojnásobné utrpenie a čeliť skutočnej šírke tejto hrozby. Potom civilizovaný svet pravdepodobne zvíťazí, avšak oneskorene a za omnoho vyššiu cenu, ktorú bude musieť zaplatiť.

Ak by sa islamisti stali rozumnými a vyhýbali sa masovému ničeniu, a namiesto toho sa dali na politickú a nenásilnú cestu v súlade so zákonom, a ak by ich hnutie zostalo vitálne, je ťažké si predstaviť, čo by ich mohlo zastaviť.

Vyšlo v New York Sun, 26.12.2006