V zkrácené podobě publikováno v časopisu .týždeň č. 41, 10.10.2005

Cieľom ústavy je zaistenie slobody občanov; a prostriedkom na to je rozdelenie moci medzi jednotlivé inštitúcie. Koncentrácia moci v jedných rukách totiž može sposobiť, že jej nositelia sa stanú tyranskými. Preto je vždy nebezpečné, ak si jedna inštitúcia začne prideľovať právomoci, ktoré jej podľa ústavy nepatria. Napríklad može byť dobré (ale aj nemusí), aby pätnásťroční mali právo voliť. Keby však Najvyšší súd nariadil, že pätnásťroční musia mať právo voliť, bolo by to prekročením jeho právomocí. O tom podľa ústavy nemá rozhodovať súd, ale parlament.

Niečo podobné sa v USA stalo za posledné polstoročie opakovane. Najvyšší súd začal vydávať rozhodnutia o otázkach, ktoré mu podľa ústavy nepatrili. Jednalo sa o súdnu uzurpáciu právomocí, ktoré tradične patrili parlamentom jednotlivých štátov Únie.

Najproblematickejšie je rozhodnutie Roe versus Wade z roku 1973, v ktorom Najvyšší súd v ústave „našiel“ univerzálne právo na potrat. Bolo to rozhodnutie absúrdne; nikto nikdy predtým netvrdil, že Madison a Washington, ktorí ústavu napísali, do nej včlenili právo na potrat. Celá vec je dnes spolitizovaná preto, že sa v nej spojujú otázky dve: 1) Čo sú patričné právomoci (a obmedzenia) Najvyššieho súdu; a 2) sú potraty správne, alebo zlé? Ľudia, ktorí si myslia, že potraty sú správne, sa domnievajú, že akýkoľvek sposob ich legalizácie je správny – aj keby sa tak malo stať neústavným diktátom. To je však názor krtákozraky, ničiaci slobodu a vedúci k tyranii.

V amerických dejinách sa to už raz stalo. Americkú ústava pripúšťala otroctvo v štátoch, ktoré si ho odhlasovali. Sama však bola v otázke otroctva neutrálna. Niektorí ľudia si mysleli, že otroctvo černochov je nemorálne a nespravodlivé (to bola „kresťanská pravica“ tej doby), iní si mysleli, že právo vlastniť otroka je základným občianskym právom (to boli „liberáli“ tej doby). Štáty Únie si mohli podľa ústavy rozhodnúť, či otroctvo povolia, alebo zakážu. V teritóriách na západe USA však o otroctve rozhodoval federálny Kongres. V roku 1857 však Najvyšší súd USA v rozhodnutí Scott v. Sanford prekročil svoje právomoci a rozhodol, že právo vlastniť čiernych otrokov je federálnym právom a teda Kongres musí garantovať otroctvo vo všetkých teritóriách! Následok? Zvolenie Abrahama Lincolna za prezidenta, odtrhnutie otrokárskeho Juhu, občianska vojna a zrušenie otroctva.

Obdobným je rozhodnutie Roe vs. Wade. Federálna ústava je v otázke potratov neutrálna. O tom, či potraty majú byť zakázané či povolené, rozhodujú parlamenty jednotlivých štátov (rovnako ako predtým v otázke otroctva.) V roku 1973 však Najvysšší súd vyhlásil právo na potrat za federálne ústavné právo. Bolo to rozhodnutie neústavné: súd si uzurpoval právomoci, které podľa ústavy patria parlamentom členských štátov. Od tej doby sa vedie zápas, či Najvyšší súd svoje mylné rozhodnutie zvráti.

„Liberáli“ dnešnej doby (rovnako ako stúpenci otroctva predtým) sú za potraty za každú cenu, aj keby boli nadekrétované diktátom – či diktátorom. Odporcovia potratov, rovnako ako abolicionisti predtým, si myslia, že žiadne potraty by byť nemali. Ale americká ústava otázku potratov nerieši: necháva štáty, aby si ju rozhodli sami. Boj sa teda vedie za to, či rozhodnutie Roe v. Wade bude zvrátené. Ak nebude, potraty zostanú federálnym právom. Ak bude, neznamená to, že potraty budú zakázané. Znamená to, že parlamenty štátov Únie prijmu svoje vlastné potratové zákony. Preto sa tak pozorne sleduje, koho prezident Bush nominuje za nových sudcov Najvyššieho súdu a hodnotí sa, či na súde vznikne tesná väčšina 5:4, ktorá by Roe vs. Wade zvrátila.

Nezakrývam, že osobne považujem potraty malých detí za rovnakú ohavnosť, akou bolo otroctvo černochov. Vtedy sa niektorým ľuďom na základe ich farby pleti upieral ich plne ľudský charakter a následne aj právo na slobodu. Dnes sa niektorým ľuďom na základe ich malého veku upiera ich plne ľudský charakter a následne aj právo na život. Ale v americkom ústavnom práve nejde primárne o vyriešenie tohoto sporu. Ide v ňom o to, či ústavné obmedzenie moci a jej rozdelenie medzi niekoľko inštitúcií, ktoré je prekážkou tyranie a garanciou slobody, bude obnovené, alebo či jedna strana v záujme svojho cieľa – potratov – zničí ústavu a z jednej inštitúcie (Najvyššieho súdu) urobí všemocnú inštitúciu s mocou neobmedzenou len preto, aby táto inštitúcia diktovala, čo ona názorová strana chce. Prial by som si, aby potraty neboli, ale keby ich chcel minister životného prostredia zakázať, bol by som proti: on totiž k tomu nemá ústavnú právomoc a ak by sa o to pokúsil, jednalo by sa z jeho strany o uzurpáciu moci a cestu k diktatúre.