Predstavte si, že sa vám prihodí katatonický stav, tj. stratíte schopnosť ovládať svoje svaly a komunikovať s okolím. Avšak žijete. Niekto sa však rozhodne zavrieť vás do miestnosti a vyhladovať vás – nechať vás zomrieť od hladu a smädu, pretože vám nebude dávať žiadne jedlo či vodu. Alebo ste malým, jednoročným dieťaťom. Niekto vás niekam zavrie a nedá vám jesť a piť, až kým nezomriete. Alebo ste dospelý človek duševne postihnutý – ste mentálne na úrovni dieťata – a urobia vám to isté: nedajú vám jesť a piť.Umučenie Terri Schiavo

Ste po nehode. Sami nemožete dýchať, alebo vám nefunguje srdce. Ste na prístrojoch a len vďaka ním prežívate. Je prípustné vás časom od prístrojov odpojiť, v dosledku čoho zomriete? Áno, to prípustné je. Každý človek raz zomrie. To je prirodzené. Keď už jeho vitálne orgány nefungujú. Zmyslom liečby je náprava vitálnych funkcií – tak, aby človek mohol opať prirodzene fungovť. Preto berieme lieky, preto sme operovaní. Keď však sme dlhodobo na prístrojoch a nie sme schopní sa vyliečiť a žiť bez ich umelej podpory, možno nadišiel náš prirodzený čas zomrieť. Odpojenie prístrojov, zastavenie umelých pokusov udržovať nás pri živote, len uvoľňuje cestu prirodzenému priebehu, ktorý smeruje k prirodzenej smrti.

To však nie je prípad Terri Schiavo. Opakujem, to nie je prípad Terri Schiavo.

Predstavte si, že sa vám prihodí katatonický stav, tj. stratíte schopnosť ovládať svoje svaly a komunikovať s okolím. Avšak žijete. Niekto sa však rozhodne zavrieť vás do miestnosti a vyhladovať vás – nechať vás zomrieť od hladu a smädu, pretože vám nebude dávať žiadne jedlo či vodu. Alebo ste malým, jednoročným dieťaťom. Niekto vás niekam zavrie a nedá vám jesť a piť, až kým nezomriete. Alebo ste dospelý človek duševne postihnutý – ste mentálne na úrovni dieťata – a urobia vám to isté: nedajú vám jesť a piť. Vy sám toho nieste schopný – rovnako ako toho nie je ani malé dieťa – a preto zomriete. Dlhou, bolestnou, krutou smrťou. Na dehydratáciu. Ako úbožiak na púšti.

To je prípad Terri Schiavo. To jej hrozí. Tak možno zomrie. Ak sa splní prianie jej manžela Michaela, americkej liberálnej ľavice a súdov, ktoré pod “právom na súkromie” nerozumejú len právo na potrat či právo na eutanáziu, ale už aj právo manžela nechať zomrieť svoju nemohúcu manželkou pomalou smrťou smädom. Tak sa stane, ak sa nepodarí pokus jej rodičov, guvernéra Floridy Busha, prezidenta USA Busha, a republikánskej väčšiny v Kongrese na jej záchranu.

Terri Schiavo mala v dosledku srdcovej zástavy pred pätnástikmi rokmi nedokrvený mozog, v dosledku čoho je teraz poškodený. Terri je asi na úrovni dieťaťa. Avšak žije, a žije sama. Sama dýcha, jej srdce samo funguje. Nie je pri živote udržovaná umelo, prístrojmi. Je udržovaná prirodzene – tak, ako každý človek. Potrebuje jedlo a tekutiny.

Je rozdiel zastaviť liečbu, umelé udržovanie pri živote, bez ktorého by človek prirodzene zomrel. A je rozdiel zastaviť niekomu prídel potravy. To by človek zomrel neprirodzene – na vyhladovanie. Liečba je umelá, príjem potravy je prirodzený: potrebuje ho každý človek, chorý aj zdravý. Potrava a tekutiny nie sú potrebou choroby, ale potrebou života.

Zdravý dospelý človek prijíma potravu a tekutiny sám. Vie si ich aj sám obstarať. Dieťa tiež prijíma jedlo a tekutiny samo, ale samo si ich obstarať nedokáže. To však neznamená, že možeme dieťa nechať bez jedla a bez pitia. To by bolo jeho zabitie – a ak by sme to urobili vedome, tak vzhľadom k jeho slabosti a nemohúcnosti – bola by to vražda.

Človek chorý či po operácii nemusí sám dokázať prijímať potravu. Preto ju prijíma do žalúdku zavedenou umelou hadičkou. Tento príjem potravy však nie je liečbou. Je vyživovaním človeka, tým, čo je pre každého človeka prirodzené.

Terri Schiavo sama nevie jesť a piť. Sama však žije. Jej trvalé odpojenie od umelej výživy by znamenalo nechať ju zámerne vyhladovať, zomrieť dlhou, bolestnou a krutou smrťou hladom, a hlavne smädom.

O tom je jej prípad. V Amerike o zastavení liečby rozhodujú najbližší príbuzní – v prípade dospelých manžel či manželka. Je to záležitosť práva štátov, nie práva federálneho. Floridský súd rozhodol, že Terri Schiavo má byť odpojená od vyživovacej trubičky, pretože jej manžel to chce. On tvrdí, že aj ona by si to priala. Možno si to Michael Schivo myslí úprimne, možno sa jej chce len zbaviť, aby sa mohol oženiť so svojou milenkou, s ktorou má deti. Predpokladajme však, že si to myslí úprimne. Lenže jej rodičia ju chcú nechať žiť, a čo chce Terri, nikdo nevie. Problém je ten, že Terri by nebola odpojená od život-udržujúcich prístrojov, v dosledku čoho by rýchlo a bezbolestne zomrela, ale bola by odpojená od výživy, v dosledku čoho by týždne umierala v agónii. Guvernér Floridy Jeb Bush a floridský parlament prijali zákon, ktorý mal Terri zachrániť aj proti voli manžela. Floridský súd však ten zákon prehlásil za protiústavný. Preto prezident George Bush a federálny Kongres, v ktorom majú Republikáni väčšinu, núdzovo prijali federálny zákon, ktorý mal umožniť, aby Terri bola zachovaná pri živote. Lenže prvá instancia federálnych súdov opäť rozhodla, že o žití či nežití Terri rozhoduje jej manžel Michael. Odvolanie rodičov bude nasledovať. Medzi tým bola Terry od prívodu výživy a tekutín odpojená. Zomiera pomalou smrťou. Zachránená byť ešte stále može.

Jedná sa o tragické nepochopenie amerických súdov a ľavicových aktivistov za právo na súkrommie, ktorí správnu zásadu nesprávne aplikujú na nesprávny prípad. Súkromie rodiny, právo jednoho z manželov rozhodnúť o ukončení umelej liečby manžela druhého, nezasahovanie federálnej vlády do vnútorných záležitostí štátov – to všetko sú správne zásady. Ale to nie je prípad Terri Schiavo. Tam nejde o ukončenie neúspešnej liečby. Tam ide o zastavenie prísunu potravy, tj. o zabitie pacientky krutou smrťou smädom. A to je nelegitímne vždy, pre každého, všade.

Ľavica sa pokrytecky pýta: ako to, že republikánski konzervatívci, ktorí sú za trest smrti a za decentralizáciu, za práva štátov Únie proti federálnemu zasahovaniu, a proti moci súdov, teraz chcú zachrániť život jednej postihnutej ženy a volajú po federálnej súdnej intervencii? Konzervatívci pripúšťajú zámerné zabitie života vinného, tj. vraha, ale sú proti zámernému zabíjaniu života nevinného, preto sú proti potratom, a preto sú proti smrti Terri. A za druhé, tu ide o život nevinnej, nejde o to, že štát Florida nechá na smrť chorú zomrieť v dosledku choroby; tu ide o to, že súdy chcú nechať nevinnú – nie prirodzene zomrieť – ale umelo zabiť, zabiť pomalou a drastickou smrťou. Rozhodnutie o tom, že niekomu na smrť chorému bude na žiadosť najbližšieho príbuzného umožnené zomrieť, je v právomoci štátov. Ale ochrana života nevinného pred zabitím, navyše tak drastickým zabitím, je federálnou záležitosťou. Vinný vrah smie byť podľa americkej federálnej Ústavy popravený, ale podľa Ústavy nesmie zomrieť “krutým či nezvyklým” trestom, preto vrahovia umierajú injekčnými striekačkami. Nevinná Terri by však zomierala – a nakoniec aj zomrela – horšou smrťou, než ten najhorší vrah.

Prečo je však liberálna ľavica tak podozrievavá voči snahe konzervatívnej a kresťanskej pravice zachrániť úbohú Terri? Pre potrat, či právo na potrat, pre nič iné! Potrat je teraz už pre liberálnu ľavicou posvätnou dogmou: “potrat náš každodenný daj nám dnes” – je ich modlitbou. Preto sa boja, že ak z pozície princípu bude postihnutá Terri zachránená a jej právo na život bude triumfovať nad právom jej manžela Michaela “na súkromie” – pričom “súkromie” v tomto pojatí znamená právo Michaela nechať zabiť Terri – potom aj právo na potrat može byť jedného dňa ohrozené. Veď právo na potrat je obhajované tiež ako “právo na súkromie” a taktiež znamená “právo” svojvoľne zabiť – či nechať zabiť – bystosť, ktorá je nám na obtiaž. Preto, pre “potrat náš svätý”, musí podľa americkej ľavice Terri Schiavo zomrieť. Najlepšie na Veľký piatok.

Roman Joch

Nasané pro slovenský týdeník Týždeň (www.tyzden.com), redakčně mírně upravené.