Jednym zo zakladnych crt pravneho systemu a pravneho statu je garancia pravnosti a prav. Porusovanie prav je definovane ako stav nezelany a zly. Aj z tohoto dovodu je uplatnovany a spravny princip: porusenie tvojich prav ta este neopravnuje porusovat prava inych. Plati vsak aj iny princip: moje prava ma neopravnuju narusat prava inych.

Pripustme teraz na chvilku premisu, ze je dobre usmrtit cloveka v pripoade, ze tym odvraciame hrozbu proti nam samym (vrah, vojak agresora). Toto pravo vsak je pravom, ktore plati s jasnym obmedzenim: jeho ucelom je odvratit utok a jeho dosledky a pavo trva len vtedy, ked sa nim ucel da dosiahnut. Tymto naplname druhy princip: Hajime si vlastne prava proti tomu, kto nam ich chel protipravne narusit.

Je zrejme, ze v pripade tzv. trestu smrti toto neplati – utok uz netrva a je temer vzdy len naplnenim pomstichtivej tuzby po pomste a odplate. Tym sa vsak dostava do uplne noveho svetla. Je nemoralny (i ked casto pochopitelny), nespravny a nepravny – odporuje prvemu principu.

1. tyrana zvačša nahradí tyran podobný, alebo ešte horší – bolo by lepšie keby Hitlera nahradil Himmler? Stalina Berija?
- okrem toho s vraždou tyrana sa spájajú vážne represie a nový tyran býva o to krutejší, že berie prvú vraždu ako ponaučenie a snaží sa zlikvidovať svojich potenciálnych vrahov…
- čo sa napríklad dosiahlo vraždou Heyndricha ?

2. vraždou tyrana nastáva často anarchia, alebo je výrazným útokom na autoritu vládcu a je tu nebezpečenstvo dekonštrukcie poriadku

3. argument autority “Sv.Peter nás totiž učí, že sa máme s úctou podriaďovať nielen dobrým a miernym, ale aj zlým pánom (porov. 1 Pt 2,18). “
Tomas specialne hovori o prvych krestanoch a tyranskych cisaroch /v podstate ide o konzervativny odpor k revolucii/.

tiez: “…aj v Starom zákone čítame, že tí, čo zabili júdskeho kráľa Joasa, hoci aj prestal uctievať Boha, boli zabití, a ich synovia ušetrení podľa príkazu zákona (2 Krn 25,3-4).”

Tomas je inak v tejto veci velmi dosledny – ako vzdy – “A keď proti tyranovi niet vôbec žiadnej ľudskej pomoci, treba sa utiekať k Bohu, Kráľovi všetkého, ktorý je útočišťom utláčanému v čase súženia (Ž 9,10). V jeho moci je totiž obrátiť kruté srdce tyrana k pokojnosti; podľa Šalamúnovho výroku je srdce kráľa v ruke Pánovej, vedie ho, kamkoľvek chce (Prís 21,1). “

Mam pochybnosti, ci jeden clovek moze viest vojnu, hoci i spravodlivu. Skor si myslim, ze v pripade o ktorom hovorite bude prave zalezat na tom ci ide o spravodlivu vojnu, pretoze nejake svojpomocne nasilie nemoze byt ospravedlnene dobrym umyslom. A atentaty by podla mna nemali byt ospravedlnovane spravodlivou vojnou. Z toho vyplyva ze za vlady Alzbety I. by som odporucal radsej podvratnu cinnost katolickeho misionara z moznostou skoncit ako mucennik.

Na druhej strane panovník, ktorý je legálne zosadený asi teoreticky môže byť braný na zodpovednosť.

Čo sa týka Waugha, tak to som skutočne dlžníkom ja, bolo to výborné a hneď som si ho išiel požičať do knižnice.

A na margo zvyšku článku, trest smrti nejde odmietnuť jednoznačne a fanaticky ako to niektorí robia a aj ja si viem predstaviť určitú prijateľnú úpravu tohto trestu v Tr.poriadku a v niektorých prípadoch je doživotie skrátka vysoko nespravodlivý trest. Mimochodom ani sv. Tomáš nebol jeho apriórnym odporcom.

všem Vám děkuji za Vaši diskusi k článku o trestu smrti; byl jsem v zahraničí a nyní mám ještě napsat nějaké 3 delší texty (které dáme na naše www, abyste je – ty texty, nikoli www – mohli kritizovat), takže zpětně nemohu reagovat na všechny příspěvky. Proto jen pár poznámek, které mám po přečtení celé diskuse.

1.) Myslím, že důkladně jsme o legitimitě trestu smrti pojednali v diskusi s pane Vilémem do 19.dubna. Mnohé další příspěvky vývoj této diskuse nezohlednily.

2.) Mnozí diskutéři správně upozornili na rozlišení nezabiješ – nezavraždíš. Toto rozlišení je klíčové jak pro judaismus tak pro křesťanství, tak pro zdravý rozum. Tvrdit, že křesťanství je nutně proti trestu smrti, je ahistorické, arogantní a mylné.

3.) Rád bych mnohým diskutérům připomněl poslední odstavec mého článku, v němž říkám, proč jsem proti zavedení trestu smrti v Evropě nyní. Mě nešlo o prosazování zavedení trestu smrti, nýbrž o ukázání, že trest smrti není nutně proti spravedlnosti, tj. že v principu je možná spravedlivá poprava alespoň jednoho člověka v celých dějinách – kdo by jím měl být, je jiná otázka.

4.) Peter Frišo: Ja nepoznám (alebo si nepamätám) argument sv. Tomáša proti tyranicíde. Myslím však, že bol prudenciálny, nie principiálny. Ale ak sa mýlim, oprav ma. Je však nutné dodať, že vývoj myslenia a politickej filozofie svätým Tomášom neskončil. Prišli i ďalší myslitelia, ktorí kresťanskú nauku o spravodlivej vojne prehĺbili: Francisco da Vittoria (spovedník Karla V.), Francisco Suarez, Juan de Mariana. Tento posledný jezuita dokonca argumentoval, že spravodlivú vojnu može viesť aj len jeden človek (napr. posledný príslušník nespravodlivo vyvraždeného indiánskeho kmeňa). Jeho názory ospravedlňovali tyranicídu ako súčasť spravodlivej vojny (i keď nakoniec boli dané na index a myslím, že Mariana dostal kláštorné vezenie). Atentáty mladých jezuitov proti francúzskym kráľom Henri III. a Henri IV. boli inšpirované jeho dielom. Ako aj pokusy o atentát na kráľovnu Alžbetu I. anglickú. Ak za tak nevinnú aktivitu, akou je účasť katolíckeho veriaceho – inak plne loajálneho voči kráľovne Alžbete – na sv. omši je trest smrti, ak vieme, že popravy nevinných za účasť na omši budú za vlády tejto kráľovny pokračovať, nie je prípustné usilovať o jej zosadenie formou tyranicídy, ak je nádej, že nový kráľ bude nábožensky viac tolerantný a nebude perzekuovať veriacich? (Aby som nehovoril o tyranicíde Stalina, Hitlera, atď.)

Každopádne ďakujem za pochvalu za esej o Evelynovi Waugh – som rád, keď niekto číta aj moje zásadné veci, nielen dobovo obmedzené články a polemiky.

RJ

A Roman Joch neodpoví a neodpoví…