Ad2. rast moderneho statu je spojeny s liberalnou ideou progresivizmu /aj ked mozno nie nutne ale dejinne iste, co je podstatne/

Ad3. Nuz a co je viac-menej dobrovolna ?

Ad4+zvysok. Kedze vsetci zijeme v socialnych zvazkoch, kazdy je zodpovedny aj za ostatnych, toto sa pretavuje do principu spolocneho dobra, na ktore ma kazdy kto moze povinnost prispievat, ak sa najde liberal, ktory zije mimo akykolvek socialny kontakt moze si svoje peniaze ponechat vsetky, samozrejme potom by mu boli na nic… preto nie su dane kradezou /co samozrejme Roman Joch netvrdi/, ale splatenim zavazku!

Podla mna si protirecis, raz pises nizke dane a raz ziadne dane, mozeme sa zhodnut na tom, ze idealne dane by boli 10percent – osobne si myslim, ze to je nerealizovatelne v modernom demokratickom state – cifra sa pritom javi ako rozumna, nie ako prepocitana, na to som sa teda pytal ako stanovit dobru cifru dane /okrem toho, ze moze vynimocne divergovat/

Nakup lacnejsieho cinskeho medu moze okradat Slovaka inak> na zdravi, na kulture, dedicstve, vnutornej loajalnosti, vnutornej vyrobe, zivotnom prostredi, etc.

Povazujem za ziaduce, aby sa zakon priblizoval k dokonalej spravodlivosti a teda daval kazdemu co mu patri – suum cuique – teda nie kazdemu rovnym dielom!

Pokud rikate, ze ne vsechno, co cloveku veli jeho svedomi, by melo byt institucionalizovano, pak mate pravdu a ja s Vami vrele souhlasim. Pokud odrazujeme potencialni priznivce, je mi to lito, ale nasi potencialni priznivci by meli byt natolik inteligentni, aby pochopili, kdo uprimne obhajuje svobodu a kdo ne. Pokud si mysli, ze my (OI) ji neobhajujeme, prilis inteligentni nejsou. Jste-li priznivcem Michaela Novaka, dovolim si Vasi pozornosti doporucit knizku “Vzpoura proti revoluci 20. stoleti” o mysleni Franka Meyera (neni-li to prilisnou nadsazkou, v mnoha ohledech predchudce mysleni Michaela Novaka), jenz byl, dle meho soudu, nejradikalnejsim obhajcem politicke svobody.

S uctou,
RJ

„A kde je slobodná západná kresťanská spoločnosť?
Tam, kde sa vykonávajú vraždy nenarodených detí /výborný príklad pre rovnosť pre zákonom, že?/ a likvidujú sa ľudia starí?“
- Istotne nelikviduju starych ludi. Eutanaziu si mozes takto vysvetlovat a pomenovat, ale je to iba tvoja osobna forma chapania tohto pojmu. NEkatolik to takto nevnima. Liberal povazuje pravo zvolit SEBE smrt za sucast svojej slobody. S tym nic nenarobis.

„ Nehovoriac o kontradikcii kde zomieranie bezdomovcov na chodníku je témou pre komunistov, ak ale nie je témou pre kresťanov kde sa potom zjaví tá charita?“
- Spravna pripomienka. V state, kde krestanska vlada svojou socialnou a danovou politikou sposobi, ze obcania su danami okradani, ale tieto peniaze nejdu bezdomovcom, ale idu nenazrancom polnohospodarom , statnej byrokracii (a inym podobnym) , tam na charitu uz ludom nezostava dost penazi, resp. si to ludia zdovodnia, ze v tych sialenych daniach uz dali na socialne veci az prilis.

„ Prečo sociálna pomoc na komunálnej úrovni už nie je krádežou?“
- Ak je na tejto urovni kontrolovatelna, a viac-menej dobrovolna, tak je prijatelna. Socialna pomoc na CELOSTATNEJ urovni je iba maskovanim okradania obcanov zo strany STATU . Dokaz – zomieranie bezdomovcov od zimy.
Ak dam bezdomovcovi stovku do ruky, je to charita. Ak mi stat ulupi par tisic, aby robil socialnu politiku, je to KRADEZ.

„ Prečo je rovná daň rovná, keď každý platí inak? Prečo nie je krádežou?“
JE TIEZ KRADEZOU . Iba v mensej miere.

„Ak na Slovensku zomierajú bezdomovci na chodníku znamená to, že žijeme v Indii, v nekresťanskej spoločnosti, alebo v spoločnosti kde nie je rovná sloboda? “
- Zijeme v socialistickom state, ktory sa chova typicky socialisticky – vela berie, malo dava.
- A kedze dane su velke, a vobec nie su „rovne“ (iba podla nazvu) , tak akaze potom sloboda ???

„ Prečo je nemravnosť nevpustiť na tuzemský trh čínsky med a zlikvidovať tak storočnú tradíciu včelárstva u nás?“
- I. lebo:. Okrada slovenskeho spotrebitela, pretoze udrzuje vyssie ceny medu
- II. lebo Cinsky vcelar a slovensky vcelar su si pred Bohom rovny , a stat nema nikoho z nich zvyhodnovat a robit nerovnost.

„ A rovnosť pred zákonom? Teoretická fikcia osvietenského rangu! Je tisíc dôvodov v praxi kedy nič také neexistuje. Rovnosť je jedine v tom, že všetci podliehajú zákonu.“
- Ak je zakon spravodlivy, rovnost nastane a NIE JE to ziadna FIKCIA.
Ak povazujes rovnost pred zakonom ZA NEZIADUCU , tak sam prispejes k tej fikcii.

Znamená rovná sloboda /pojem akosi stále nechápem, resp. či bolo nutné taký pojem zaviesť, v poslednom texte bol akurát substitovaný inými/, že niekto bude mať viac ako iný. No a? Aj v neslobodnej spoločnosti bude mať niekto viac a niekto menej, je potom aj nerovná sloboda rovnako prirodzená? Ten argument bol teda mylný, aj keď chápem, čo ním malo byť povedané. Samozrejme mylný je preto lebo nazýva rovným, čo nie je rovné asi ako pojem rovná sloboda… Pretože niet inej rovnosti ako tej o ktorej hovoria Skutky a Pavlov List Rimanom, že Boh nikomu nenadržiava, okrem toho je praktická rovnosť fikciou. Môže niekto svoj majetok zneužiť? Áno, môže vás dať zastreliť napríklad a nevidím dôvod takémuto človeku odňať jeho finančné prostriedky. Ale vo všeobecnosti máte pravdu, že to nie je dôvod na odobratie majetku, je to ale dôvod vo vážnych prípadoch zasiahnuť do slobodného trhu, alebo sa vám zdá slobodný trh s pornografiou ako udržateľný, lebo sa neprieči rovnej slobode? Útok na ľudskú dôstojnosť a najnižšie pudy musí ustúpiť slobode zarábať na človeku ako kuse mäsa? Myslím, že princípy odrážajúce ekonomické zákony by ešte stále mali byť podriadené morálnym princípom. Á, namietate, že aj tieto ekonomické princípy sú často morálne – v slobodnom trhu sú mnohé aj keď niekedy zbytočne absolutizované – súhlasím, ale ešte stále existuje v hodnotách hierarchia. Ale tu narážam na to hlavné, v čom sa nezhodneme a síce na miesto slobody v rebríčku hodnôt – ja ju na prvé miesto nekladiem. A úplne najlepší je trh obmedzený morálkou: a/ vylúčením predaja takého tovaru, ktorého predaj sa vážne prieči dobrým mravom b/ ktorý je v spoločnosti, ktorá prijíma pre ekonomický život tradičné princípy etiky majetku – teda asi to, o čo Christopher Dawson ako o inom druhu kapitalizmu, ktorý bol býval vznikol nebyť revolucionárskeho hnutia v diele Bohovia revolúcie

Znamená rovná sloboda, že niekto bude mať viac než niekto iný? Samozrejme áno, a čo je na tom zlého? Ľudia nie sú identickí, tak prečo by mali mať identický majetok? Materiálna nerovnosť je prirodzená a preto spravodlivá. Može niekto svoj majetok zneužiť na trapné, banálne, nemorálne či menej morálne účely? Od pádu Adama áno; tak to chodí v ľudskej spoločnosti poznamenanej dedičným hriechom. Je to ale dostatočný dovod týmto “nehodným bohatým” zkonfiškovať ich majetok? Ani náhodou; to by bola cesta k puritánskej tyranii.

Je ušľachtilé rozdať majetok chudobným – ak ale rozdávate svoj majetok, nie majetok druhých. To je potom krádež.

Znamená rovná sloboda, že ten, kto majetok nemá, “slobodne” zomrie na chodníku? V hinduistickej despotickej Indii asi áno, ale nie v slobodnej západnej kresťanskej spoločnosti. Ak niekto skutočne nič nemá, v kresťanskej spoločnosti predsa existuje charita, či už osobná, alebo inštitucionálna, cirkevná. Ale ak to nestačí? Potom je namieste štátna sociálna pomoc, ale na tej najnižšej možnej úrovni – tj. obecnej a komunálnej. Obec z verejných prostriedkov zabezpečí tých, ktorí skutočne nič nemajú a neštátna charita im pomocť nedokáže. Výmenou za to títo ľudia vrátia obci svoj diel zodpovednosti formou verejne prospešných prác. Myslím, že umieranie chudobných na chodníku v systéme slobody je starou dobrou falošnou témou marxistov a komunistov, nie praxou slobodnej kresťanskej spoločnosti.

Koniec koncov najlepšou pomocou chudobným je prosperujúca ekonomika, v ktorej je dostatok pracovných príležitostí a rast bohatstva. Tomu bránia rozne “tradicionalistické” predsudky ako sú tie proti požičiavaniu na úrok. To je predstava, ktorá zodpovedá obrazu statickej ekonomiky, v ktorej bohatsvo je obmedzenou sumou – ak niekto má viac, iný má nutne menej. To však nezohľadňuje tvorivosť človeka, schopnosť človeka tvoriť bohatstvo. Ak sa bohatstvo tvorí, požičiavanie na úrok je niečim, z čoho majú úžitok obaja – ten, kto požičal, i ten, kto si požičal.

Inými slovami, pomoc chudobým priama, prerozdeľovaním, je niekedy potrebná, ale oveľa lepšia a dlhodobo úspešnejšia pomoc chudobným je prostredníctvom tvorby bohatstva v slobodnej ekonomike. A to je kapitalizmus.
R.

ja milujem kat. cirkev tak ako svojich blizkych…a predsa viem ze moja sestra je hrozne leniva,,…a otec si mysli ze pojedol vsetku mudrost sveta… a cirkev robi chyby…

a predsa ich milujem…