Socialistická dělnická strana (PSOE) premiéra Pedra Sáncheze utrpěla v komunálních a regionálních volbách ve Španělsku těžké ztráty a konzervativní Lidová strana (PP) ovládla řadu klíčových...
Záchody a sprchy budou i nadále rozděleny podle pohlaví, jak jsou lidé zvyklí… Nyní bude přestupkem, pokud někdo použije určité toalety, které neodpovídají jeho...
Minulý týden norská Rada pro vyšetřování ve zdravotnictví (nezávislá státní organizace, zabývající se problémy ve zdravotnictví a sociální péči) oznámila, že reviduje stávající pokyny...
Přes čtyřicet chicagských pomníků je v ohrožení. Chicagská městská komise po několikaměsíčním zkoumání vytvořila seznam 41 z celkem pěti set městských pomníků, o jejichž...
Ja len chcem Dr. Romanovi Jochovi pripomenut, ze jeho zoznam ludi, ktorym vadi znovuzvolenie Bush, je nekompletny. Chybaju tam obycajni Nemci, Francuzi, Briti, Slovaci,…
Tuším už píšem len ja:) Chcel by som sa len poďakovať Romanovi Jochovi za účasť v reácii Pod Lampou na slovenskej televízii, bol vynikajúci a len vďaka nemu sa to dalo pozerať!
Pri príležitosti výročia vzniku 1.ČSR ma napadlo, že sú veľmi trefné komentáre Ria Preisnera k tomuto štátu, aj keď sú roztrúsené, ži už v “O živote a smrti konzervatismu”, či Americane
Vážený pán Michalka, ak by Vám to nerobilo problém, rád by som si s Vami dopisoval cez mail!
1.Viem, že ste z časti odpovedal tým, že môžeme byť spojencami proti niekomu, ale na druhej strane ja by som nevylučoval kategoricky, že sa môžeme zhodnúť (neviem nakoľko) na politickom usporiadaní, hlavne ak budeme uvažovať nad reálnou politikou, kedy zrejme nie je možné dosiahnuť ideálny stav (ak vôbec existuje), či aspoň stav podľa našich predstáv… tiež z tohto pohľadu vidím rozdiel medzi vieroukou a politickým usporiadaním (hoci môžem sa mýliť)
2. Či sa hanbia, či nie, neviem posúdiť, ide skôr o to, že mnohí to za revolúciu nepovažovali už z dôvodu, že sa v týchto “revolúciách” hájil nejaký (nehovorím správny) poriadok stanovený existujúcou nepísanou ústavou, z tohto pohľadu samotní “revolucionári” odmietali, že robia revolúciu, priamo to povedal napr.Calhoun, ale našli by sa aj iní, z hľadiska nazerania katolicizmu by tá revolúcia sedela možno na tzv. veľkú revolúciu 1688 ak sa nemýlim, zas by ale nesedela na americké “revolúciu”…
Nedomnievam sa, že konzervativizmus “má nejakú moc” v tomto som skeptický a nedokázal by som možno menovať ani 1 štát kde konzervativizmus funguje v súčasnosti
3. mám pocit, že v mnohom s vami musím súhlasiť, ale pre mňa je taká Brienova Apokalypsa dôkazom že nejaký ten boj ešte existuje, rovnako ako to, že ho vníma katolík Preisner a predsa len mnohé úžasné podnety ľudia ako Bozel, Wilhelmsen, Chambers, či Weaver dali, ktoré hádam netreba šmahom zmietnuť zo stola a našli by sa aj iné momenty, ktoré ukazujú že v USA predsa ešte “nejaký” boj je (naozaj je zložité odpovedať priamo aký)…
7.storočie sa mi nedá adekvátne k dnešku, pohana, ktorý jasne vníma ” transcendentálny poriadok”, ľahšie privediete k pravde (už pre vnímanie skutočnosti v archaickej spoločnosti) ako ateistu, ktorý sa v zmysle jedného žalmu dokonale zbláznil a stále sa presviedča, že Boha niet! (my sme ho zabili, slovami arcihlásateľa tejto lži)… Chlodovika za hulváta predsa len nepokladám, nežil v 20.storočí a preto sa mi jeho správanie vzhľadom na kontext v ktorom žil zdá absolútne normálnym
a nakoniec plán Boha z dejinami nechávame asi obaja na jeho prozreteľnej múdrosti, v tom medzi nami nie je spor, ak však máme nejakéí talenty, budeme z nich vydávať odpočet
1.Je mi trapné, že musím citovať sám seba z môjho predchádzajúceho príspevku, ale myslím, že obsahuje moju odpoveď na obvinenia z rozbíjania jednotného konzervatívneho frontu:” Že môžeme byť spojencami proti niekomu tretiemu, to je vec samozrejmá, ale to je otázka bojovej taktiky a nie otázka vzdania sa nároku na Pravdu a následky zákonite sa z nej odvíjajúce.” Navyše sa domnievam, že diskusia na Občianskom inštitúte nebola zamýšľaná ako generálny štáb, v ktorom sa organizuje ozbrojený kontrarevolučný útok, takže by ho mohli poškodiť nezhody medzi konzervatívcami, ale skôr ako nejaké fórum pre rotáciu ideí, ľudovo povedané s odpustením-tlachací kútik, v ktorom sa prezentujú v lepšom prípade idei v horšom osobnosti. Nech by som tu napísal čokolvek, vecou konzervativizmu to nepohne ani o milimeter.
2.Že sa anglosaskí a protestantskí konzervatívci hanbia za slovo revolúcia a robia všetko pre to aby ho vymazali z pamätí v súvislosti s ich dejinami ma neprekvapuje, horšie je ak im to veria katolícki konzervatívci majúci po ruke relevantné informácie svedčiace o opaku. Keď človek číta kŕčovité snahy takého R. Kirka v Konzervatívním smýšlení, pomocou ktorých sa snaží žoviálnym štýlom plným bodrého anglosaského humoru vyžonglovať z reality revolúcie a prezentovať USA ako poslednú baštu konzervativizmu, tak nemôže neobrátiť oči k nebesiam. Chápem, že to robí dobre niektorým optimistom, čo chcú mať pocit, že konzervativizmus má ešte nejakú moc, či dokonca veľmocenské postavenie. Realita je však obávam sa taká, že celý skutočný konzervativizmus sa územne scvrkol do pár údoli a kopcov ako Lichtenštajnsko, Vatikán alebo San Marino. Zvyšok prebýva už len v mysliach a na papieri.
3. Čo sa týka boja o kresťanskú civilizáciu v USA, tak to bude zrejme klasický optický klam spôsobený tým, že udalosti odohrávajúce sa v mocenskom centre planetárnej politickej žumpy, sú vnímané, aj zásluhou médii ako obrovské, ale v skutočnosti môžu byť, najmä z hľadiska metafyzického úplne mikroskopické. Chápem, že tento stereotyp, výdatne živený filmami americkej proveniencie, v ktorých ešte aj mimozemšťania keď chcú vyhľadiť ľudstvo idú o tom poreferovať prezidentovi do Bieleho domu môže byť zvádzajúci. Keby ste sa však opýtali napr. v 7. stor. keď bola Európa zaplavená ariánskou herézou a barbarmi kde sa bojuje o kresťanstvo, tak by Vám určite povedali že v Konštantínopole a nikoho by ani vo sne nenapadlo, že pravovernosť pomôže pápežom zachrániť dosť hulvátska a odporná počtom malá banda Frankov na čele s arcihulvátom Chlodovechom. Ale bolo to tak, stačí si prečítať sv. Gregora z Tours. Obávam sa, že Boh má s dejinami iné plány ako neokonzervatívci v USA alebo fundamentalistickí kalvínski heretici tamtiež. Aké, to si netrúfam odhadnúť. Možno teraz na Sibíri, v úplné zapadlej chatrči krstia misionári niekoho, kto ovplyvní beh našich dejín viac ako USA. A možno nie. Každopádne by som to s tým “svetlom zo Západu” nepreháňal.
P.S.
Váš článok na stránkach KDM ma príjemne prekvapil.
Vážení, nemám pocit, že by na tom bol konzervativizmus tak dobre, že by problémom dňa bolo riešenie jeho rôznych odtieňov, či zisťovanie kro je prvotriedny a kto druhotriedny konzervatívec… nakoniec dôležitejšie sú podľa mňa aj tak konečné efekty, ako napr. zabránenie potratom, to považujem za zmysel konzervativizmu,v žiadnom prípade nie je prvoradé (ak to vôbec ku konzervativizmu patrí) konštruovať veľké plány – formy – ako má byť spoločnosť štrukturovaná (hoci akite hierarchicky, inak to ani nie je možné)… k používaniu pojmu revolúcia v prípadoch 1688 a 1776 by som si dovolil odporučiť knihu Russela Kirka Rights and Duties… v každom prípade nech by sa dalo vytknúť týmto revolúciám čokoľvek ” predsa americká a anglická demokracia,vo svojich inštitúciách reprezentujú pravdu duše najpevnejšie” (ako hovorí veľký Eric Voegelin, pričom sa to vôbec nebije s tým, že Voegelin poukazuje na negatívny vplyv reformácie) a boli najmenej napadnuté revolučným plameňom a je to anglo-americký (či skôr americký) svet, kde sa ešte ešte o kresťanskú civilizáciu bojuje! preto by som bral vážne aj amerických konzervatívcov (možno arci Preisnerovským pohľadom, ktorý by Vám pán Michalka mohol byť blízky ako je blízky mne)…osobne si ctím múdrosť Burka, či jeho neskoršieho nasledovníka vyššie spomínaného Kirka… tak, alebo inak konzervativizmus je širokospektrálny a nemali by sme ho zbytočne obmedzovať a vtesnávať do šablón… čo sa katolíckej cirkvi týka tak si dovolím len 1 vetovú apológiu a síce – Denomínacia Chestertona, Tolkiena, či Michaela D. O`Briena si zaslúži trocha úcty!
děkuji Vám za dlouhý a precizní příspěvek ke kterému mám pochopitelně mnoho poznámek. Jsem v současnosti poněkud zaneprázdněn a že nezareaguji hned neberte prosím jako projev neúcty nebo útěk z boje. Určitě odpovím jak jen to bude možné.
chápem, že pre Vás, ako nekatolíka nemusí byť príjemné moje označenie protestantizmu ako, svojou podstatou, revolučného hnutia, ale obávam sa že dejiny svedčia proti Vám. Zároveň si však uvedomujem, že rozmotať pojmový chaos, ktorý sa pojí so slovom konzervatívny by si vyžadovalo väčší priestor než umožňuje táto diskusia. Pokúsim sa len v náznakoch popísať o čo mi ide.
Domnievam sa že konzervovať sa dá v zmysle duchovnom(tradovanie) aj materiálnom (reštaurovanie, zaváranie, atď.) hocičo. Avšak ochota niečo konzervovať by podľa mňa ešte nemala byť kritériom oprávnenosti konzervácie. Posudzovanie toho čo je alebo nie je hodné uchovania a chránenia pred záhubou v čase by malo podľa mňa vychádzať z posudzovania transcendentálneho základu v prvom rade a z posudzovania kontinuity a konzistencie primárneho kultúrneho podkladu, z ktorého pramení tá určitá civilizácia (spoločenstvo, režim atď.), ktorú sa snažíme zachrániť, s duchovným smerom, ktorý sa dožaduje určitej konzervácie. Ak premisy sú už sporné, aké môžu byť potom rezultáty? Ak transcendentálne základy našich úvah sú v rozpore s bytostným určením základov kultúry, ktorú chceme uchovať(ak nám vôbec ide o tú istú kultúru), tak aký bude výsledok? Ako hovorí Tomáš Akvinský: Malá chyba v počiatku velikou stáva sa na konci.
Domnievam sa, že na základe nahliadnutia do dejín, môžeme konštatovať fakt, vo svetle ktorého sa nám stredovek oprávnene javí ako formujúca základňa celej západo a stredoeurópskej civilizácie. K tomu pristupuje pre mňa zistenie teologické, pre Vás samozrejme neprípustné, že viera a tradícia Katolíckej cirkvi je Pravda, a to pravda, ktorá v zmienenej epoche tvorila s Rádom spoločenským jednotu. Môžete sa potom čudovať, že označujem tých čo rozvrátili tento stav a opovrhli jeho transcendentálnymi základmi ako revolucionárov? Máte pocit, že drancovanie a ničenie kláštorov, zabíjanie rehoľníkov, kradnutie cirkevného majetku za husitizmu, Tomáša Muntzera, Henricha VIII., že “Slávna revolúcia”(slovo ktoré by ste v protestantizme asi nečakal, ale používajú ho samotní protestanti hrdo, po zvrhnutí legitímneho kráľa Jakuba II., ktorý sa previnil katolicizmom), následne americká revolúcia; skrátka pripadajú Vám tieto činy málo revolučné? To, že sa nakoniec aj sám Luther po sociálnych nepokojoch vyvolaných svojou činnosťou zľakol džina, ktorého vypustil z fľaše a požadoval tvrdú ruku vrchnosti, nijako nesvedčí proti tvrdeniu, že v rámci transcendentálnych základov Rádu sa jednalo o revolúciu. A ak chcete konzervovať toto, tak aký význam môže mať pre mňa tento druh konzervativizmu? Keďže verím, že základom dobrého usporiadania je správna viera, tak sa domnievam, že akákoľvek konzervácia protestantských bludov vedie k nekonečnému opakovaniu tých istých chýb. A to mi pripadá zbytočné. Že môžeme byť spojencami proti niekomu tretiemu, to je vec samozrejmá, ale to je otázka bojovej taktiky a nie otázka vzdania sa nároku na Pravdu a následky zákonite sa z nej odvíjajúce. Proti feminizmu, potratom, slobodomurárom atď. ako uvádzate sú napr. aj muslimovia ale pochybujem, že by mohli byť braní ako konzervatívci v európskom zmysle. Tieto spoločné zásady nemôžu byť podľa mňa kritériom oprávnenosti označenia ” konzervatívny” v európskom zmysle slova.
Takže zhrniem to: pre mňa je konzervatívcom ten, kto bez ohľadu na možnosť realizácie(uvedomujem si jej momentálnu praktickú nerealizovateľnosť), z hľadiska čistoty ideí usiluje o zachovanie skutočných základov našej civilizácie. Aké to sú, to som povedal vyššie. Preto považujem za konzervatívnych mysliteľov ľudí ako Adam Muller, Louis de Bonald, Othmar Spann usilujúcich o organický štát so stavmi a inštitúciami vyrastajúcimi z feudalizmu a nie treťotriednych rozmelňovačov a plagiátorov typu Frank S.Mayer, Robert Nisbet, Roger Scruton a pod. Ak však považujete za nutné sa naďalej nazývať konzervatívcom, tak označím svoj postoj za neofeudalizmus a pojem “konzervativizmus” bude uchovaný pre Vás. Ja si ponechám svoj ako to Vy milo voláte – fanatizmus.
P.S.
Budem radikálny aj v otázke pomoci Kat. cirkvi voči židom, ktorú kritizujete. Manželke Dittricha von Hildebrandta, katolíka ktorý za nacismu s nasadením vlastného života zachraňoval židov, povedal jeden jej židovský študent, že kresťanstvo je najhoršie zlo na svete a bolo by lepšie keby nevzniklo. Na to ona odpoveda:” Môj manžel nasadzoval život aby zachránil židov, koľko židov by bolo ochotných riskovať život aby zachránilo kresťana?” A ak viete môžete uviesť nejaké príklady. Z toho by sme mali pri kritike vychádzať. Nie označovať tých čo si údajne plnili zle svoje kresťanské povinnosti (čo je v tomto prípade sporné), ale zamyslieť sa nad tým či tí, čo to tvrdia si vôbec začali plniť svoje elementárne ľudské povinnosti.
Ja len chcem Dr. Romanovi Jochovi pripomenut, ze jeho zoznam ludi, ktorym vadi znovuzvolenie Bush, je nekompletny. Chybaju tam obycajni Nemci, Francuzi, Briti, Slovaci,…
Tuším už píšem len ja:) Chcel by som sa len poďakovať Romanovi Jochovi za účasť v reácii Pod Lampou na slovenskej televízii, bol vynikajúci a len vďaka nemu sa to dalo pozerať!
Pri príležitosti výročia vzniku 1.ČSR ma napadlo, že sú veľmi trefné komentáre Ria Preisnera k tomuto štátu, aj keď sú roztrúsené, ži už v “O živote a smrti konzervatismu”, či Americane
tento clanok by mohol zaujimat http://www.kdmstt.sk/priestor3.htm
Vážený pán Michalka, ak by Vám to nerobilo problém, rád by som si s Vami dopisoval cez mail!
1.Viem, že ste z časti odpovedal tým, že môžeme byť spojencami proti niekomu, ale na druhej strane ja by som nevylučoval kategoricky, že sa môžeme zhodnúť (neviem nakoľko) na politickom usporiadaní, hlavne ak budeme uvažovať nad reálnou politikou, kedy zrejme nie je možné dosiahnuť ideálny stav (ak vôbec existuje), či aspoň stav podľa našich predstáv… tiež z tohto pohľadu vidím rozdiel medzi vieroukou a politickým usporiadaním (hoci môžem sa mýliť)
2. Či sa hanbia, či nie, neviem posúdiť, ide skôr o to, že mnohí to za revolúciu nepovažovali už z dôvodu, že sa v týchto “revolúciách” hájil nejaký (nehovorím správny) poriadok stanovený existujúcou nepísanou ústavou, z tohto pohľadu samotní “revolucionári” odmietali, že robia revolúciu, priamo to povedal napr.Calhoun, ale našli by sa aj iní, z hľadiska nazerania katolicizmu by tá revolúcia sedela možno na tzv. veľkú revolúciu 1688 ak sa nemýlim, zas by ale nesedela na americké “revolúciu”…
Nedomnievam sa, že konzervativizmus “má nejakú moc” v tomto som skeptický a nedokázal by som možno menovať ani 1 štát kde konzervativizmus funguje v súčasnosti
3. mám pocit, že v mnohom s vami musím súhlasiť, ale pre mňa je taká Brienova Apokalypsa dôkazom že nejaký ten boj ešte existuje, rovnako ako to, že ho vníma katolík Preisner a predsa len mnohé úžasné podnety ľudia ako Bozel, Wilhelmsen, Chambers, či Weaver dali, ktoré hádam netreba šmahom zmietnuť zo stola a našli by sa aj iné momenty, ktoré ukazujú že v USA predsa ešte “nejaký” boj je (naozaj je zložité odpovedať priamo aký)…
7.storočie sa mi nedá adekvátne k dnešku, pohana, ktorý jasne vníma ” transcendentálny poriadok”, ľahšie privediete k pravde (už pre vnímanie skutočnosti v archaickej spoločnosti) ako ateistu, ktorý sa v zmysle jedného žalmu dokonale zbláznil a stále sa presviedča, že Boha niet! (my sme ho zabili, slovami arcihlásateľa tejto lži)… Chlodovika za hulváta predsa len nepokladám, nežil v 20.storočí a preto sa mi jeho správanie vzhľadom na kontext v ktorom žil zdá absolútne normálnym
a nakoniec plán Boha z dejinami nechávame asi obaja na jeho prozreteľnej múdrosti, v tom medzi nami nie je spor, ak však máme nejakéí talenty, budeme z nich vydávať odpočet
PS: Dúfam, že vás ešte nejakým článkom poteším.
S úctou a pozdravom
Peter P. Frišo
Vážený pán Frišo
1.Je mi trapné, že musím citovať sám seba z môjho predchádzajúceho príspevku, ale myslím, že obsahuje moju odpoveď na obvinenia z rozbíjania jednotného konzervatívneho frontu:” Že môžeme byť spojencami proti niekomu tretiemu, to je vec samozrejmá, ale to je otázka bojovej taktiky a nie otázka vzdania sa nároku na Pravdu a následky zákonite sa z nej odvíjajúce.” Navyše sa domnievam, že diskusia na Občianskom inštitúte nebola zamýšľaná ako generálny štáb, v ktorom sa organizuje ozbrojený kontrarevolučný útok, takže by ho mohli poškodiť nezhody medzi konzervatívcami, ale skôr ako nejaké fórum pre rotáciu ideí, ľudovo povedané s odpustením-tlachací kútik, v ktorom sa prezentujú v lepšom prípade idei v horšom osobnosti. Nech by som tu napísal čokolvek, vecou konzervativizmu to nepohne ani o milimeter.
2.Že sa anglosaskí a protestantskí konzervatívci hanbia za slovo revolúcia a robia všetko pre to aby ho vymazali z pamätí v súvislosti s ich dejinami ma neprekvapuje, horšie je ak im to veria katolícki konzervatívci majúci po ruke relevantné informácie svedčiace o opaku. Keď človek číta kŕčovité snahy takého R. Kirka v Konzervatívním smýšlení, pomocou ktorých sa snaží žoviálnym štýlom plným bodrého anglosaského humoru vyžonglovať z reality revolúcie a prezentovať USA ako poslednú baštu konzervativizmu, tak nemôže neobrátiť oči k nebesiam. Chápem, že to robí dobre niektorým optimistom, čo chcú mať pocit, že konzervativizmus má ešte nejakú moc, či dokonca veľmocenské postavenie. Realita je však obávam sa taká, že celý skutočný konzervativizmus sa územne scvrkol do pár údoli a kopcov ako Lichtenštajnsko, Vatikán alebo San Marino. Zvyšok prebýva už len v mysliach a na papieri.
3. Čo sa týka boja o kresťanskú civilizáciu v USA, tak to bude zrejme klasický optický klam spôsobený tým, že udalosti odohrávajúce sa v mocenskom centre planetárnej politickej žumpy, sú vnímané, aj zásluhou médii ako obrovské, ale v skutočnosti môžu byť, najmä z hľadiska metafyzického úplne mikroskopické. Chápem, že tento stereotyp, výdatne živený filmami americkej proveniencie, v ktorých ešte aj mimozemšťania keď chcú vyhľadiť ľudstvo idú o tom poreferovať prezidentovi do Bieleho domu môže byť zvádzajúci. Keby ste sa však opýtali napr. v 7. stor. keď bola Európa zaplavená ariánskou herézou a barbarmi kde sa bojuje o kresťanstvo, tak by Vám určite povedali že v Konštantínopole a nikoho by ani vo sne nenapadlo, že pravovernosť pomôže pápežom zachrániť dosť hulvátska a odporná počtom malá banda Frankov na čele s arcihulvátom Chlodovechom. Ale bolo to tak, stačí si prečítať sv. Gregora z Tours. Obávam sa, že Boh má s dejinami iné plány ako neokonzervatívci v USA alebo fundamentalistickí kalvínski heretici tamtiež. Aké, to si netrúfam odhadnúť. Možno teraz na Sibíri, v úplné zapadlej chatrči krstia misionári niekoho, kto ovplyvní beh našich dejín viac ako USA. A možno nie. Každopádne by som to s tým “svetlom zo Západu” nepreháňal.
P.S.
Váš článok na stránkach KDM ma príjemne prekvapil.
S pozdravom
B.M.
Vážení, nemám pocit, že by na tom bol konzervativizmus tak dobre, že by problémom dňa bolo riešenie jeho rôznych odtieňov, či zisťovanie kro je prvotriedny a kto druhotriedny konzervatívec… nakoniec dôležitejšie sú podľa mňa aj tak konečné efekty, ako napr. zabránenie potratom, to považujem za zmysel konzervativizmu,v žiadnom prípade nie je prvoradé (ak to vôbec ku konzervativizmu patrí) konštruovať veľké plány – formy – ako má byť spoločnosť štrukturovaná (hoci akite hierarchicky, inak to ani nie je možné)… k používaniu pojmu revolúcia v prípadoch 1688 a 1776 by som si dovolil odporučiť knihu Russela Kirka Rights and Duties… v každom prípade nech by sa dalo vytknúť týmto revolúciám čokoľvek ” predsa americká a anglická demokracia,vo svojich inštitúciách reprezentujú pravdu duše najpevnejšie” (ako hovorí veľký Eric Voegelin, pričom sa to vôbec nebije s tým, že Voegelin poukazuje na negatívny vplyv reformácie) a boli najmenej napadnuté revolučným plameňom a je to anglo-americký (či skôr americký) svet, kde sa ešte ešte o kresťanskú civilizáciu bojuje! preto by som bral vážne aj amerických konzervatívcov (možno arci Preisnerovským pohľadom, ktorý by Vám pán Michalka mohol byť blízky ako je blízky mne)…osobne si ctím múdrosť Burka, či jeho neskoršieho nasledovníka vyššie spomínaného Kirka… tak, alebo inak konzervativizmus je širokospektrálny a nemali by sme ho zbytočne obmedzovať a vtesnávať do šablón… čo sa katolíckej cirkvi týka tak si dovolím len 1 vetovú apológiu a síce – Denomínacia Chestertona, Tolkiena, či Michaela D. O`Briena si zaslúži trocha úcty!
ešte 1 vec na okraj, napísal som malú reakciu na článok pána Jocha Potrebujeme US. Europe? http://www.kdmstt.sk/Clanky/odpoved.DOC S uctou Peter Frišo
Vážený pane Michalko,
děkuji Vám za dlouhý a precizní příspěvek ke kterému mám pochopitelně mnoho poznámek. Jsem v současnosti poněkud zaneprázdněn a že nezareaguji hned neberte prosím jako projev neúcty nebo útěk z boje. Určitě odpovím jak jen to bude možné.
S pozdravem L.K.
Vážený pán Kožušník,
chápem, že pre Vás, ako nekatolíka nemusí byť príjemné moje označenie protestantizmu ako, svojou podstatou, revolučného hnutia, ale obávam sa že dejiny svedčia proti Vám. Zároveň si však uvedomujem, že rozmotať pojmový chaos, ktorý sa pojí so slovom konzervatívny by si vyžadovalo väčší priestor než umožňuje táto diskusia. Pokúsim sa len v náznakoch popísať o čo mi ide.
Domnievam sa že konzervovať sa dá v zmysle duchovnom(tradovanie) aj materiálnom (reštaurovanie, zaváranie, atď.) hocičo. Avšak ochota niečo konzervovať by podľa mňa ešte nemala byť kritériom oprávnenosti konzervácie. Posudzovanie toho čo je alebo nie je hodné uchovania a chránenia pred záhubou v čase by malo podľa mňa vychádzať z posudzovania transcendentálneho základu v prvom rade a z posudzovania kontinuity a konzistencie primárneho kultúrneho podkladu, z ktorého pramení tá určitá civilizácia (spoločenstvo, režim atď.), ktorú sa snažíme zachrániť, s duchovným smerom, ktorý sa dožaduje určitej konzervácie. Ak premisy sú už sporné, aké môžu byť potom rezultáty? Ak transcendentálne základy našich úvah sú v rozpore s bytostným určením základov kultúry, ktorú chceme uchovať(ak nám vôbec ide o tú istú kultúru), tak aký bude výsledok? Ako hovorí Tomáš Akvinský: Malá chyba v počiatku velikou stáva sa na konci.
Domnievam sa, že na základe nahliadnutia do dejín, môžeme konštatovať fakt, vo svetle ktorého sa nám stredovek oprávnene javí ako formujúca základňa celej západo a stredoeurópskej civilizácie. K tomu pristupuje pre mňa zistenie teologické, pre Vás samozrejme neprípustné, že viera a tradícia Katolíckej cirkvi je Pravda, a to pravda, ktorá v zmienenej epoche tvorila s Rádom spoločenským jednotu. Môžete sa potom čudovať, že označujem tých čo rozvrátili tento stav a opovrhli jeho transcendentálnymi základmi ako revolucionárov? Máte pocit, že drancovanie a ničenie kláštorov, zabíjanie rehoľníkov, kradnutie cirkevného majetku za husitizmu, Tomáša Muntzera, Henricha VIII., že “Slávna revolúcia”(slovo ktoré by ste v protestantizme asi nečakal, ale používajú ho samotní protestanti hrdo, po zvrhnutí legitímneho kráľa Jakuba II., ktorý sa previnil katolicizmom), následne americká revolúcia; skrátka pripadajú Vám tieto činy málo revolučné? To, že sa nakoniec aj sám Luther po sociálnych nepokojoch vyvolaných svojou činnosťou zľakol džina, ktorého vypustil z fľaše a požadoval tvrdú ruku vrchnosti, nijako nesvedčí proti tvrdeniu, že v rámci transcendentálnych základov Rádu sa jednalo o revolúciu. A ak chcete konzervovať toto, tak aký význam môže mať pre mňa tento druh konzervativizmu? Keďže verím, že základom dobrého usporiadania je správna viera, tak sa domnievam, že akákoľvek konzervácia protestantských bludov vedie k nekonečnému opakovaniu tých istých chýb. A to mi pripadá zbytočné. Že môžeme byť spojencami proti niekomu tretiemu, to je vec samozrejmá, ale to je otázka bojovej taktiky a nie otázka vzdania sa nároku na Pravdu a následky zákonite sa z nej odvíjajúce. Proti feminizmu, potratom, slobodomurárom atď. ako uvádzate sú napr. aj muslimovia ale pochybujem, že by mohli byť braní ako konzervatívci v európskom zmysle. Tieto spoločné zásady nemôžu byť podľa mňa kritériom oprávnenosti označenia ” konzervatívny” v európskom zmysle slova.
Takže zhrniem to: pre mňa je konzervatívcom ten, kto bez ohľadu na možnosť realizácie(uvedomujem si jej momentálnu praktickú nerealizovateľnosť), z hľadiska čistoty ideí usiluje o zachovanie skutočných základov našej civilizácie. Aké to sú, to som povedal vyššie. Preto považujem za konzervatívnych mysliteľov ľudí ako Adam Muller, Louis de Bonald, Othmar Spann usilujúcich o organický štát so stavmi a inštitúciami vyrastajúcimi z feudalizmu a nie treťotriednych rozmelňovačov a plagiátorov typu Frank S.Mayer, Robert Nisbet, Roger Scruton a pod. Ak však považujete za nutné sa naďalej nazývať konzervatívcom, tak označím svoj postoj za neofeudalizmus a pojem “konzervativizmus” bude uchovaný pre Vás. Ja si ponechám svoj ako to Vy milo voláte – fanatizmus.
P.S.
Budem radikálny aj v otázke pomoci Kat. cirkvi voči židom, ktorú kritizujete. Manželke Dittricha von Hildebrandta, katolíka ktorý za nacismu s nasadením vlastného života zachraňoval židov, povedal jeden jej židovský študent, že kresťanstvo je najhoršie zlo na svete a bolo by lepšie keby nevzniklo. Na to ona odpoveda:” Môj manžel nasadzoval život aby zachránil židov, koľko židov by bolo ochotných riskovať život aby zachránilo kresťana?” A ak viete môžete uviesť nejaké príklady. Z toho by sme mali pri kritike vychádzať. Nie označovať tých čo si údajne plnili zle svoje kresťanské povinnosti (čo je v tomto prípade sporné), ale zamyslieť sa nad tým či tí, čo to tvrdia si vôbec začali plniť svoje elementárne ľudské povinnosti.