Včera sa v bratislavskom Pálffyho paláci uskutočnila konferencia Konzervatívného inštitútu a Občianského inštitútu s názvom Budúcnosť Európy. Roman Joch, Peter Osuský, František Šebej, Vladimír Palko a Matyáš Zrno diskutovali o neradostných vyhliadkach nášho kontinentu v 21. storočí.Kríza Európy ako kríza legitimity.

Včera sa v bratislavskom Pálffyho paláci uskutočnila konferencia Konzervatívného inštitútu a Občianského inštitútu s názvom Budúcnosť Európy. Roman Joch, Peter Osuský, František Šebej, Vladimír Palko a Matyáš Zrno diskutovali o neradostných vyhliadkach nášho kontinentu v 21. storočí.Kríza Európy ako kríza legitimity.

Na konferencii, ktorú zorganizoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, sa diskutovalo široké spektrum tém od európskej obrany, cez znepokojujúci demografický vývoj, potláčanie demokratických slobôd politickou korektnosťou, až po negatívne dôsledky imigrácie. Podľa Romana Jocha z pražského Občianskeho inštitútu, ktorý diskusiu moderoval, súčasná západoeurópska spoločnosť trpí krízou legitimity svojho politického režimu. Morálny relativizmus a odmietanie objektívnej pravdy ako základu legitímneho poriadku vedie k tomu, že Európa si už nie je istá sama sebou.

Okrem iného sa to prejavuje aj neschopnosťou európskych štátov používať smrteľnú silu na obranu pred nepriateľmi navonok i dovnútra. Západné štáty síce disponujú ozbrojenými zbormi, no chýba im vôľa používať ich. V prípade, žeby Európa bola vystavená smrteľnému nebezpečenstvu, podľa Jocha by sa zrejme uberala kaskádou troch postupných krokov: 1.) Appeasement, to znamená zbabelé uzmierovanie nepriateľa obetovaním vlastných hodnôt, slobôd, územia i hrdosti v mene zachovania iluzórneho mieru. 2.) Kapitulácia pred naďalej dobiedzajúcim nepriateľom, povzbudeným ústupkami, ktoré sa udiali v mene appeasementu. 3.) Kolaborácia porazených a pokorených Európanov s víťazným nepriateľom.

Podľa Jocha, v Európe, najmä v jej západnej časti, sa už známky tejto kaskády prejavujú. Jediné dve krajiny Západu, ktoré naďalej bojujú za uchovanie vlastnej existencie a asertívne sa nepoddávajú, sú Spojené štáty americké a Izrael, začo na ne od porazeneckej a zbabelej Európy dopadá množstvo kritiky. Na tieto slová nadväzovala prednáška Petra Osuského s názvom „Európska vojenská stratégia: Impotencia ako cnosť“. Podľa prorektora Univerzity Komenského, európske elity si navykli vlastnú chronickú slabosť a zahraničnopolitickú nemohúcnosť vydávať za akúsi pacifistickú cnosť, aby sme sami pred sebou vyzerali krajšie.

Vlastizradcovia a užitoční idioti

Osuský vidí problém v tzv. užitočných idiotoch medzi intelektuálmi, politikmi i bežnými ľuďmi, ktorí nadržiavajú nepriateľom vlastnej civilizácie nie zo zlovôle, ale proste z hlúposti, naivity a krátkozrakosti. Príkladom môže byť výrok súčasného predsedu vlády, ktorý svojho času tvrdil, že naši vojaci môžu ísť do Afganistanu, ale len ako nebojové jednotky, ktorých bezpečnosť majú brániť chlapci z iných krajín. Od slovenského premiéra to bolo mimoriadne ponižujúce, pretože vznikol dojem, že slovenskí profesionálni vojaci sa nevedia brániť. Osuský povedal, že je to niečo podobné, akoby newyorskí hasiči povedali, že síce sú hasiči, ale do horiacich Dvojičiek zachraňovať ľudí nepôjdu, lebo je to príliš nebezpečné.

Prednáška Františka Šebeja sa týkala nedávneho prípadu liberálneho holandského politika Geerta Wildersa, ktorý bol pozvaný britskou Snemovňou lordov, aby pred ňou prezentoval svoj krátky film Fitna o militantnom islame. Labouristická ministerka vnútra ho však nevpustila do krajiny a nechala ho vyhostiť naspäť do Holandska, potom ako sa jeden moslimský poslanec vyhrážal, že v prípade uskutočnenia Wildersovho vystúpenia potiahne na čele desaťtisícového davu na Snemovňu lordov. „V takto hlbokom predklone pred islamom som ešte žiadnu európsku vládu nevidel,“ konštatoval Šebej.

Vladimír Palko venoval svoje vystúpenie úvahám o demografickom vývoji na Slovensku i v Európe opierajúc sa o údaje Výskumného demografického centra. Naša krajina je s pôrodnosťou na chvoste EÚ. Podľa Palka, za neradostný vývoj nesie zodpovednosť sociálny štát, ktorý priniesol zmenu motivácií a tie urobili z rozhodnutia mať dieťa vec luxusu. Viacdetné pracujúce (!) rodiny sú súčasným sociálnym systémom znevýhodnené, politici ich záujmy nerešpektujú a aj preto vraj KDS navrhuje teoretický koncept, ktorý nemeckí ústavní právnici nazývajú „Familienwahlrecht“ – teda právo rodičov hlasovať vo voľbách aj za svoje neplnoleté deti.

13 miliónov imigrantov ročne

Palko tiež prezentoval návrh Konzervatívnych demokratov Slovenska zriadiť rodičovský pilier, v rámci ktorého by pracujúce deti adresne odvádzali časť svojich odvodov priamo na dôchodky svojich rodičov. Takéto riešenie by opäť obnovilo vzťah medzi počtom a dobrou výchovou detí na jednej strane, a hmotným zabezpečením rodičov počas staroby, na strane druhej. Palko si od tohto riešenia sľubuje opätovné naštartovanie pôrodnosti.

Matyáš Zrno z Občianskeho inštitútu ukončil konferenciu svojou prednáškou o vývoji prisťahovaleckej otázky v Nemecku. Prezentoval tu veľké množstvo štatistických údajov. Rovnako ako Palko, ani on nevidí v uvoľnení imigrácie riešenie dlhodobej ekonomickej neudržateľnosti európskych sociálnych systémov. Nato, aby mal totiž kto robiť na starnúce obyvateľstvo, potrebovala by EÚ ročne vyše 13 miliónov prácechtivých prisťahovalcov. Odkiaľ majú prísť? A ako by ich príchod pozmenil etnické a kultúrne zloženie európskych spoločností?

Zrno upozornil na zaujímavý fakt. Málokto vie, že Nemecko masívne prijímalo gastarbajtrov pre potreby priemyslu už na konci 19. storočia. Keď však dopyt po pracovnej sile ochabol, zase sa vrátili do svojich domovských krajín. Neexistoval totiž žiadny sociálny štát, ktorý by ich držal v Nemecku aj v obdobiach recesie. U dnešných gastarbajtrov je to iné. V roku 1987 ich v Spolkovej republike žili 4 milióny. Dnes je to 10 miliónov. Podľa Zrna, 26,5% všetkých trestných obvinení v Nemecku sa týka tejto skupiny ľudí.

Je to akoby všetky vládne integračné programy dosahovali presný opak, než zamýšľali. Nemci majú zmiešané pocity najmä z početnej komunity Turkov, ktorá sa vydeľuje a k svojej novej krajine má veľmi rozporuplný vzťah. Napr. 200 000 detí sa v Nemecku vyučuje čiastočně v tureckom jazyku na základe programu tureckej vlády, zameraného na uchovanie identity svojich zahraničných krajanov. Podľa Zrna, Európa sa zachráni len ak radikálne obmedzí prisťahovalectvo, skreše sociálne dávky a bude dôsledne vynucovať rovnaké práva a povinnosti pre všetkých.

Audiozáznam z konference si můžete poslechnout zde